Motto: „U Srbov jesto jedno slovo, čo označuje pridošlivcov „dod’oš“ a všetci sme my potomkovia nejakich dod’ošov!„ (Lidia Bovdis)
Miesto pre vaše príbehy:
Príbeh 1. – Rodinné spomienky na presídlenie do ČSR z Maďarska po 2. svetovej vojne
… Sľubovali im že budú v jednej dedine, ale ako vieme nestalo sa tak. Rodiny porozďelovali kade tade po Slovensku a ešte ich dali do maďarských obcí. Chudera mamouka po maďarsky ani nevedeli, tak že sa tu necítili ako na Slovensku. A maďarskí obyvatelia tu na nich zazerali a tá nenávisť proti presidlencom u niektorých trvá až dodnes. Keď došli do obce X, tak čo im pridelili dom, tak ten bol v dobrom stave a čistý, ale latrinu si museli urobiť lebo tá nebola ani v jednom dome. Mama hovorila že tam ľudia chodili na hnojisko. Len potom si začali aj oni robiť latríny, keď tam boli už naši. Susedia na nich kričali že mali ostať tam kde boli a načo sem prišli a deti na nich kričali zbi tóta,zabi tóta. Prvé roky boli také všelijaké ale potom sa to ukľudnilo a vychádzali medzi sebou celkom dobre.
Keď som máme povedala že radšej mohli ostať v Maďarsku, keď že Csanádalbert bol slovenská dedina a tu samí Maďar, tak v test mi spomenula, ako ich hnali na Gádoros kde ich chceli postrielať. Tak keď prišlo že môžu ísť na Slovensko, tak apovka povedal že idú lebo tam ich aspoň nik nebude chcieť pobiť. A aha šupli ich medzi maďarov. (Autor/ka si praje zostať v anonymite.)
Príbeh 2. – Ako sa môj otec zúčastnil „fotbalu“ …
Ako „presídlenec“ prepašovaný na Slovensko ešte pred svojím narodením si pamätám mnoho udalostí. A aj mnoho krívd, násilia a nespravodlivosti, ktoré som zažil. Takže ak sa Maďari – stále a dokola – stavajú do pozície „tých ukrivdených“, iba ťažko budú schopní pripustiť, že by – ako sa o tom píše už v biblii – mohlo aj v ľudskej spoločnosti fungovať niečo ako „bumerangový efekt“ a „tí,čo sú povýšení budú ponížení“… A aj naopak!
Ale pamätám si aj pozitívne udalosti a pokusy o zblíženie medzi Maďarmi a Slovákmi. K takým, u nás v Matúškove, podľa mňa patril aj futbalový zápas „Tučných proti Chudým“, ktorý inicioval MVDr. Ján Ďurovka, inak presídlenec z vtedajšej Juhoslávie.
Medzi hráčmi, členmi miestneho JRD, bol tedy aj môj otec, ktorý asi predtým fotbal nikdy nehral a aj na ihrisku sa do lopty triafal skorej omylom, ako zámerne. Ale slová komentátora v rozhlase „Ten Beňo, to je beton!“ si pamätám ešte dnes a dodnes som na svôjho otca hrdý, že sa zápasu zúčastnil. Lebo povahou to bol veľký introvert! A ešte si pamtám, ako si v trenkách prezeral pred zápasom a pred zrkadlom nohy a pýtal sa mamy: „Ale veď hádam nie sú také chudé?“.
Atmosféra zápasu bola neopakovateľná a drukovalo sa po maďarsky aj po slovensky, lebo zastupení na obidvoch stránách boli Slováci aj Maďari. Smiechu plno! – Veď pozrite len na to záchranné vozidlo. A dvoch zdravotníkov – „malú Borošku a vysokého Gyulu“… (P. Beňo)
3. príbeh – Smutné video o krajčírovi Navrátilovi zo Serede, ktorý neprežil potopenie Titanicu …
4. príbeh – …aj Maďar aj Slovák! (Báči Ondro z Komlouša/HU – krátke videointerview z roku 1997 v Matúškove/SK)
5. príbeh – Predmety, príbehy & spomienky (Betka Moťovská z Matúškova)
6. príbeh – Dve susedky (deväťdesiatky) z Matúškova
