Téma označovaná ako „transgeneračný prenos“ (transgenerationtransfer) je síce pomerne nová, ale k dnešnému dňu (9.2.2024) sa k tomuto pojmu objavuje už bezmála 90. tisíc citácii.

Prvé zmienky o tzv. „faktore predkov“ resp. o možnom vlive našich predkov na náš súčasný život môžeme nájsť už u Sigmunda Freuda (Totem & tabu, 1913, Mourning & Melancholia,1915). Tejto téme sa venoval aj ďalší psychoanalytik – Carl Gustav Jung. Ten v takomto kontexte používa termín kolektívne nevedomie. A potom, v. 2. polovici 20. storočia už tu máme aj ďalšie mená – Iván Böszözményi-Nagy, Nicolas Abraham a Maria Töröková, Haydée Faimbergová, Anne Ancelin Schützenbergerová a iste aj Bert Hellinger. V našich končinách to bola psycholóžka a psychoanalytička Helena Klímová, religionistka a psycholóžka Jana Tóthová, autorka publikácie s názvom Úvod do transgenerační psychologie rodiny (Portál,2011), Michaela Hapalová, Monika Vrzulová, T. Sabová, dvojica psychoterapeutov z Liberca – L. Trapková, V. Chvála, Daniela Vizinová, Marek Preiss,

Uvedené autorky a autori sa však zaoberajú predovšetkým otázkami transgeneračného prenosu konflitov a traumat. Ale ak sa generáciami prenášajú negatívne zážitky a skúsenosti prečo by sa takýmto spôsobom nemohli v ľuďoch kumulovať, alebo objavovať aj poztívne pocity akými by mohli byť aj láska k domov (pocit bezpečia) alebo pocit súnaležitosti (domovina)? Tak ako to je?

A ak potom pripustíme, že v súčasnom globalizovanom svete s vysokou mobilitou by práve prenosy – transgeneračné a transnacionálne – mohli byť základom hlbšieho porozumenia nášho vzájomného prepojenia s inými ľuďmi. V takom kontexte ako o tom hovorí aj švajčiarsky historik Daniele Ganser, ktorý vo svojich prednáškach a textoch často používa výraz „ľudská rodina“ (MenschheitsFamilie). Ale nie je to iba on a v poslednom čase sa množia ľudia, hlásiaci sa k tomuto pojmu.

Pochopenie druhých ľudí, ich odlišnosti a ich svojrázu vedie aj cez pochopenia našej cesty, nášho domova a našej domoviny. Tá samozrejme nebýva vždy jednoduchá a často tu nachádzame aj konfliky a traumy. Ale aj radosť, vznešenosť a schopnosť vcítenia sa do situáciu iných ľudí. A tak nejak sa rodí aj naša súnaležitosť a zodpovednosť za osudy iných ľudí z nášho okolia.

Náše dotazovanie o „koreňoch a kotvách„ chceme venovať všetkým ľuďom, ktorí/é pripúšťajú, že osobnosť človeka do značnej miery formuje jeho „domov a domovina“. Tým, pre ktorých to nie sú iba nevýznamné slova či dokonca vyprázdené pojmy, lebo práve to vedie k neúcte a nepochopeniu – seba a aj tých druhých. A opačne – cesta k pochopeniu, vážnosti a úcte vedie cez pochopenie významu pojmov „domov a domovina“.

Otázky nášho dotazníku nech sú Vám nápomocné v tom, ako sa lepšie „zorientovať, začleniť a funovať“ v dešnom chaotickom svete.