Beňovci z Komlóša – slovom a obrazom

Súčasný švajčiarsky historik Daniele Ganser tvrdí, že sme všetci súčasťou „ľudskej rodiny“ (Menscheitsfamilie) a tak by sme sa k sebe mali aj chovať: S porozumením, úctou a patričnou dávkou empatie. S týmto zámerom bola vytvorená aj táto webová stránka. Tá nech je aj poctou „Beňovcom z Komlouša“ – ľuďom s osobným vzťahom k tomuto miestu života a diela predkov. A hoci sme sa už „rozvetvili“ do rôznych miest a krajín Európy aj sveta, a už nie vždy hovoríme jazykom svojich predkov, predsa len by v nás ešte malo či mohlo zostať niečo spoločného! Či už si svoje meno píšeme ako Benyo, Benyó alebo Beňo.

Niekoľko informácií o priezvisku Benyo …

Jeden z prvých zaznamenaných prípadov mena BENYO možno nájsť v stredovekom maďarskom sčítacom zázname z roku 1289, kde je muž menom Benyo Janos uvedený ako obyvateľ mesta Eger. To naznačuje, že názov sa používal už koncom 13. storočia.

V 15. storočí sa šľachtic menom Benyo Istvan spomína v uhorskej kronike pre svoju úlohu vo vojenskom ťažení proti Osmanskej ríši. Narodil sa v roku 1412 a zomrel v roku 1478.

Počas 16. storočia žil v meste Szeged významný učenec a spisovateľ Benyo Pal. Napísal niekoľko diel z filozofie a teológie a jeho spisy sa šírili po celom Uhorsku a susedných krajinách.

V 17. storočí bol muž menom Benyo Andras uznávaným architektom, ktorý navrhol niekoľko pozoruhodných budov v Budapešti, vrátane kostola sv. Michala. Narodil sa v roku 1632 a zomrel v roku 1699.

Ďalšou významnou postavou s priezviskom BENYO bol Benyo Gergely, úspešný obchodník, ktorý žil v meste Debrecín v 18. storočí. Narodil sa v roku 1714 a zomrel v roku 1789.

Citát: „Zatiaľ čo meno BENYO sa najčastejšie spája s Maďarskom, vyskytlo sa aj v iných častiach východnej Európy, ako je Rumunsko a Slovensko, pravdepodobne kvôli migračným vzorcom a kultúrnym výmenám medzi týmito regiónmi v priebehu storočí.“
Zdroj: https://namecensus.com/last-names/benyo-surname-popularity/

Count Maurice Benyovszky de Benyó et Urbanó (text v angličtine)

Gróf Móric Beňovský- životopis

Prví Beňovci na Komloši …

Po porážke a vyhnaní Turkov koncom 17. storočia boli veľké časti Uhorska a tzv. Dolnej zeme zdecimované, zdevastované a pusté. Obyvatelia týchto krajov boli „zotročení, zajatí, vyhnaní či vyhubení“. Zemepáni, tzn. vlastníci rozsiahlych časti tejto úrodnej čiernozeme sa pred tureckými nájazdníkmi zachráňovali útekom do severnejších častí kráľovstva – často do Horného Uhorska (súčasné Slovensko), odkiaľ sa pokúšali vyľudnené časti Južného Uhorska (teraz Maďarska, Srbska, …) znovu „zúrodniť, zaľudniť, zcivilizovať a zkultivovať“.

Takýmto spôsobom vznikol aj Slovenský Komlóš (Tótkomlós), ktorý sa nachádza na juho-východe súčasného Maďarska a ktorý osídľovali kolonisti z rôznych častí „Hornej zeme“ – teda Slovenska, od polovice 18. storočia. Stalo sa tak na základe dohody či „zmluvy“ s vlastníkom tohto územia, barónom J. Rudňanským a skupinou kolonistov, ktorých sem tento zemepán pozval a niektorých dokonca vykúpil z ich poddanského záväzku od ich pôvodných „pánov“.

Prvá skupina slovenských kolonistov (42 rodín) sa na území dnešného Tótkomlóšu usadila v roku 1746. Nájdeme medzi aj meno Varga, ktorý je niekedy v matrike napísaný aj ako Varga–Beňo.

Juraj Varga-Beňo (príp. aj Beňo–Varga) sa podľa zápisu v komlóšskej matrike narodil v roku 1724. Kde a z akých rodičov, to nevieme. Čo však vieme je to, že sa v roku 1747 oženil s o štyri roky mladšou Žófiou (Varga?), s ktorou splodili celkom 13 detí. Z tých sa však 10. roku svojho života dožilo iba 6. Ale iba dvaja najstarší – Juraj (nar. 1747) a Ján (nar. 1749) – boli do komlóšskej matriky zapísaní pod priezviskom Varga alias Beňo. A to je zaujímavá okolnosť. O jej príčine sa dnes už môžeme iba dohadovať. Z matriky sa dá určiť iba to, že Juraj a Žófia spolu žili 45 rokov.

A pritom sa museli sa vyrovnaťa s utrpením a smútkom nad smrťou siedmich zo svojich detí. A k tomu aj skutočnosť (doložená v matrike), že Ďurko prežil svoju ženu Žofku iba o 4 dni. A z takého pohľadu by sa mohla aj vzájomná dohoda medzi manželmi, že budú používať obe svoje priezviská (Varga-Beňo) príp. iba priezvisko „Varga“, za celkom reálnu.

Ďalším tajomstvom k rozlúsknutiu sa javí byť Martin Beňo, ktorý sa – aspoň podľa komlóšskej matriky – narodil v roku 1740. Nevieme kde, pretože Komlóš bol založený až o 6 rokov neskoršie. A tajomstvom je to preto, lebo aj on bol pri svojom úmrtí v roku 1891 zapísaný v matrike menom Varga-Beňo. A pritom sa nejedná o syna už spomenutého Juraja a Žófie.

Martin Beňo si v roku 1762 vzal za manželku Máriu Roskošovú, s ktorou mali celkom 10 detí. Osem z nich je do matriky zapísaných pod menon Varga, ale u dvoch z nich je pri ich úmrtí v matrike uvedené priezvisko Beňo-Varga (Ján, 9.5. 1768) alebo dokonca iba Beňo (Zuzana, 1784). … A táto „záhada“ sa opakuje v matrike pri menách Beňo či Varga ešte niekoľkokrát…

Ďalšou z prvých obyvateliek Komlóša by mohla byť pani Katarína Beňo, narodená v roku 1722. Zrejme na Sarvaši či v Békészentandrási pri Sarvaši. Odtiaľ totiž prišla aj prvá skupina slovenských kolonistov na pustatinu Komlóš. Katarína si vzala v roku 1749 za manžela Pavla Roskoša a ich informácia o ich sobáši je uvedená aj v sarvašskej matrike. Kedy prišla rodina na Komlóš to nevieme. Ale úmrtie Kataríny (1789) a jej mažela Pavla (1794) je už v komlóšskej matrike zaznamenané, takže už išlo o obyvateľov Komlóša

Spomienky & fotografie …

V poblikácii Matrika Slovenského Komllóša od Jána Hovorku a kol. (Nadlak,2020) nájdeme niekoľko desiatok Beňovcov. Matriky sú bezpochyby dôležitou pomôckou pri mapovaní nášho minulého, ale aj prítomného života. Nie vždy v nich však nachádzame relevantné údaje a tak môžeme pri napĺňaní motta „Poznaj seba a svojich predkov! „ využívať aj iné zdroje – predovšetkým spomienky a fotografie či videá. A kedže sa tu jedná o „Beňovcov z Komlóša“, budeme na tomto webe publikovať všetky, ktoré sa k tejto téme či témam dajú priradiť a ktoré sa nám podarí získať. Vám všetkým, ktorí/é nám v tomto našom snažení aktívne pomáhate a budete pomáhať si dovolím – aspoň touto cestou – srdečne poďakovať.

Poznámky: Cieľom tohoto snažnia nie je vytváranie rodokmeňov, ale skôr „výpoveď o ľudoch“ a príp. aj o podmienkach (okolnostich), v ktorých títo „Beňovci na Komlóši“ pracovali a žili“.

PhDr. Pavel Beňo – počatý v Slov. Komlóši a „prepašovaný“ v r. 1947 do ČSR